Margeciansky tunel (2018)

História tunela

Margeciansky železničný tunel s dĺžkou 431 m (medzi obyvateľmi Rolovej Huty bol nazývaný Rolovský tunel) bol postavený v rámci výstavby Košicko-bohumínskej jednokoľajnej železnice (orig. Kassa–Oderbergi Vasút / Kaschau-Oderberger Bahn, ďalej aj „KBŽ”) v rokoch 1867–1872, ako súčasť najdôležitejšej železničnej trate na severe Uhorska.

Železnica v Margecanoch v úseku Kysak – Spišská Nová Ves, bola uvedená do prevádzky dna 12. 3. 1872.

Originálny názov tunela v dobe výstavby bol – Phönix Tunnel. Na trati KBŽ bol Margeciansky tunel druhým najdlhším tunelom po Strečnianskom tuneli – dnes tunel Strečno III., dĺžka cca 530 m, dodnes v aktívnej prevádzke železníc.

Po otvorení paralelnej Trate družby dňa 5. 11. 1955 bol Margeciansky tunel vyňatý zo správy ČSD a jeho vlastníkom a užívateľom sa stala obec Margecany. V 60. rokoch mal údajne slúžiť na starej trati, ktorá sa využívala ako vlečka pri výstavbe vodného diela Ružín I. (1964 – 1969). Neskôr bol tunel  odstrojený a po dobudovaní vodnej nádrže bola v tuneli vybudovaná asfaltová cesta pre automobily a tým sa aj markantne zvýšila niveleta vozovky. Odvtedy tunel slúži ako prístupová cesta k chatovej oblasti Kozinec.

Dňa 22. marca 1985 bol pod názvom TUNEL ŽELEZNIČNÝ zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR ako technická pamiatka.

Stručný stavebno-historický popis tunela

Tunel ako celok pozostáva z dvoch sekundárne upravených portálov a to z primárnej tunelovej rúry s pásmi kamennej obmurovky a z troch mladších zárubných múrov pred portálmi.

V severovýchodnej časti tunela (bližšie pri Margecianskom portáli) sú v obmurovke situované 3 bezpečnostné výklenky, ktorých súčasná svetlá výška (120–150 cm) je znížená zvýšením úrovne asfaltovej vozovky oproti nivelete pôvodnej koľajovej dráhy.

Takmer polovica z celej dĺžky tunelovej rúry nemá obmurovku a steny tvoria iba samotné opracované skaly. Obmurované časti tunelovej rúry a portály majú pre tunely typický tvar parabolickej klenby. Materiál kvádrov muriva je prevažne travertín, vyskytujú sa však aj kvádre odlišných hornín, napr. pieskovec.

Kultúrnym dedičstvom sú aj ďalšie železničné stavby. Pri ich výstavbe bolo treba prekonávať prekážky prírodného terénu a mechanické limity. Trať družby si vyžiadala za Rolovou Hutou výstavbu najdlhšieho – Bujanovského tunela s dĺžkou 3410,7 m – a hneď za ním aj najkratšieho dvojkoľajného tunela na Slovensku – Ružínskeho tunela s dĺžkou 131 m – a potom železničného Ružínskeho viaduktu ponad rieku Hornád. Taktiež odbočka železničnej trate z Margecian do Červenej skaly, tzv. stredoslovenská transverzála, si vyžiadala výstavbu 9 tunelov a 23 margecianskych železničných mostov.

Originálna je galéria medzi Margecanmi a Rolovou Hutou na novej Trati družby vybudovaná z mostných prefabrikátov uložených na úzkych pilieroch, založených na svahu v pevných svorových rulách.

Projekt „Margeciansky tunel – otvorená galéria“ bol v roku 2018 spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita.

Celkový návrh osvetlenia a projekčné práce zabezpečovala spoločnosť IMAO electric, s.r.o.

Terra Incognita: https://www.terraincognita.sk

Aktuálny stav: