História

Kronika obce Margecany – novodobá história

Novodobé udalosti obce Margecany sú od 1. 1. 2014 zaznamenávané a spracovávané v digitálnej podobe novou kronikárkou Ivetou Žoldákovou.

Obec Margecany je obec s veľmi starou históriou.

Historik Varsík v knihe Osídlenie východného Slovenska do XV.storočia píše: Slováci v Margecanoch, ktorí sídlia pri vtoku Hnilca do Hornádu sú na svojom pôvodnom mieste bez prerušenie kontinuity od čias spred príchodu Nemcov k rieke Hnilec, teda od čias Svätoplukových v IX. – X. storočí.

Prvé písomné zmienky o Margecanoch sú z r.1235. Z nich vyplýva, že dedinka Margecany vznikla v chotári banského mesta Gelnica a jej pôvodný názov sa viaže k názvu tunajšieho kostola.

V priebehu storočí sa názov obce menil

• r.1300 – Senthmargita
• r.1338 – Szent Margitha
• r.1353 – Zenthmargytaazzunfolua
• r.1460 – Margythfalwa
• r.1588 – Margycziany
• r.1594 – Margecseny
• r.1613 – Margeczany
• r.1773 – Margitfalva, Margetzan, Mageczani
• r.1786 – Margetzen, Margitfalwa, Margeczani
• r.1808 – Margitfalva, Margetzan, Margičany
• r.1863 – Margitfalu
• r.1907 – Margitfalva
• r.1920 – Margecany

Napriek značnému poklesu obyvateľov následkom morových epidémií v r. 1662–1710 boli Margecany na konci 18. storočia už významným územným sídlom. Dokazuje to aj skutočnosť, že mali svoju pečať. Jej vznik je datovaný rokom 1789. Na pečati je zobrazená sv. Margita s troma margarétami a nápis “Sigil: Communitatis Margithfalva 1789”. Uvedená pečať je uchovaná na listine. Roku 1918 postihla obec epidémia “Španielskej chrípky”. V roku 1937 bol do obce zavedený el. prúd. V roku 1960 sa s obcou administratívne spojila osoda Rolová huta. Rok 1963 bol rokom veľkých zmien. Začalo sa sťahovanie ľudí a výstavba vodného diela Ružín. Pôvodná obec Margecany ležiaca pri korytách riek Hornád a Hnilec zanikla v r.1970. Z pôvodných Margecian sa do dnešných čias zachoval len rimskokatolícky Kostol sv. Margity a cementáreň Vápenka Margecany.

Predškolská výchova bola presťahovaná v roku 1967 do viacúčelového zariadenia (jasle – škôlka – jedáleň). Jasle boli prevádzkované do roku 1991. Dňa 1. 9. 1969 bola do užívania odovzdaná 15 triedna Základná škola. Od 1. 7. 2002 je škola samostatným právnym subjektom.

V roku 1992 bola ustanovená Margecianska farnosť s farským kostolom.

Z kultúrneho dedičstva staviteľstva boli v našej obci pozoruhodné tieto stavby: murovaný dom “alaš”, kamenný most cez Hnilec a krytý drevený most cez Hornád. V časti Rolova huta sa nachádza technická pamiatka “Bujanovský tunel” (pôvodne železničný), spájajúci Rolovú hutu a rekreačnú oblasť Kozinec, ktorý je hneď vedľa najdlhšieho elektrifikovaného železničného tunela na Slovensku. Občania sa tešili najmä stavbe kulturného domu a obecného úradu, kde dnes sídli okrem úradu aj kino Družba a novootvorená multimediálna knižnica (od roku 06/2003).

Margecany sú jednou z najdôležitejších železničných križovatiek, ktorá mala v priebehu rokov tri podoby. Najprv to bola jedna odbavovacia budova (s 1 poschodím), potom 2. odbavovacia budova (2 poschodia) a 3. odbavovacia budova (terajšia už aj s prístavbou).

Vývoj počtu obyvateľstva

Od roku 1880 do roku 1950 bol počet obyvateľov relatívne stabilizovaný. Výraznejšie začal stúpať až na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Nárast počtu obyvateľov spôsobilo prisťahovalectvo do presťahovaných Margecian ako aj spojenie s osadou Rolova huta. Pri sčítaní obyvateľstva r. 2001 mala obec 2.035 obyvateľov, z ktorých až 98% bolo slovenskej národnosti. 84,5% obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi.

Richtári, predsedovia MNV, starostovia obce

• 1875 – starosta Kaľavský Adam
• 1914 – 1923 – starosta Fotta Imrich
• 1924 – 1929 – starosta Kaľavský Ján
• 1930 – 1933 – starosta Fotta Ambróz
• 1934 – starosta Kalináč Štefan
• 1935 – 1944 – komisár Šima Ondrej
• 1945 – starosta Kaľavský Ján (Kačmarčin)
• 1945 – predseda Kalináč Štefan (od kríža)
• 1945 – predseda Papcun Ján (Donč)
• 1946 – 1947 – predseda Hricko Pavol (Pupčar)
• 1948 – 1949  – predseda Jakubišin Imrich (Batorčin)
• 1950 – 1951  – predseda Zahornacký Ján
• 1951 boli štyria predsedovia MNV – do marca Zahornacký Ján, do júna   Zahornacký Ondrej, od júla Smith Gejza, od novembra 1951 Novotný Jozef (Bobkov)
• 1951 – 1954 – predseda Novotný Jozef  (Bobkov)
• 1954 – 1957 – predseda Zahornacký Ondrej
• 1957 –1964  –  predseda Sokolský Imrich
• 1964 – 1970 – predseda Adzima Ján
• 1971 – predseda Šima Juraj
• 1972  – poverení poslanci
• od 30.11.1972 – 1973 – predseda Novotný Štefan
• 1974 –  1990 – predseda Machil Michal
• 1990 – 1998 – starosta Popadič Peter
• 1998 – 2002 – starosta Ing. Mitrík Imrich
• 2002 – súčasnosť – starosta Ing. Petrik Igor

Jedna odpoveď na „História“

Jozef

13. februára2013

Bielym miestom v histórii väčšiny obcí je obdobie 1914–1918. Akoby naši dedovia a ich utrpenie nestálo za pár riadkov.