Horíííí !

tak robil budíček p. Viliam Vojtek veliteľovi DHZ Radovanovi Verbovi v noci 28.marca 2012 ráno o druhej hodine. Radovan pod heslom „nespím ja, tak nespí nikto“, zobudil aj mňa. „Buntoš manšaft, horí les v Rolovej!“ O pár minút sa Juraj Zahornacký čuduje: „Čo mi chceš rozbiť dvere?“ Rýchlo oznamujem, čo sa deje, no Jurajovi netreba nikdy dvakrát vravieť, čo je to hasičská povinnosť. Ubehlo pár minút a sme v zbrojnici – Ale, HRÔZA, našej staručkej Avii sa nechce! Prišiel p. starosta Igor Petrík a pýta sa: „Chlapi, čo je?“ Pár slovami mu vysvetľujem problém. Sadáme do osobného auta a budíme Joža Bencka: „Ber traktor a hybaj ťahať Aviu!“ Ostatní ideme k požiaru osobnými autami so starostom a p. Ľubošom Šumákom, v autách postrekovače, lopaty a potrebná výzbroj. Dobehuje aj Jožo Bláha a nahradzuje šoféra, Juraj je už v Rolovej. Pri príchode na miesto požiaru sa rýchlo zorientujeme a vyrážame do ťažkého terénu. Veľký svah plný lístia, šmýka sa ako na masle, tma ako v rohu, oslepení ohňom, očí a pľúca plné štipľavého dymu. Vyzbrojení lopatami a sekerokrompáčmi robíme odhrabávanie lístia, a tak bránime rozširovaniu ohňa. V lese už naplno pracujú dve cisterny z HaZZ z Gelnice a chlapi z Rolovej. Zaraďujeme sa medzi nich, aby sme ich čiastočne chránili a usmerňovali pri likvidovaní požiaru. Chlapi: Dušan Jakubišín, Ján Hazes, Jožo Langoš, a Rado Zacharik drú ako otroci a nik sa im ani nečuduje. Pár metrov od ohňa sú ich domy a vystrašené rodiny. Prišlo ráno a oheň vyčíňa stále. Na pomoc prichádzajú hasiči, zamestnanci železníc a pracovníci štátnych lesov. Veľmi ťažký, ba neschodný terén bránia pracovníci obecných služieb: Jožo Petrík, Ján Jusko, Vladimír Kaľavský a Anton Vojtek pod velením starostu obce Igora Petrika a Viliama Vojteka. Cez deň sa pracuje lepšie, aspoň vidieť, kam stúpite. Cisterny jedna za druhou vozia vodu. Po obede volá naša predsedníčka Renátka Šumaková: „Jožo, horí v Jaklovciach!“ My máme naše zhorenisko už pod kontrolou, tak za revu sirén vyrážame do Jakloviec. Naša pomoc tam nebola potrebná tak ako v Rolovej, preto sa okamžite vraciame k svojmu ohňu. Zase prichádza noc a horí stále. V čase okolo 23.00 hodiny som sa dohodol s veliteľom zásahu z Gelnice o premiestnení cisterny Tatrovky, ktorá nám môže pomôcť. A čo ani len čert nechce, pod železničnou zastávkou v Rolovej sa cisterna otáča a ide do Mníška nad Hnilcom, kde tiež horí les. Ostávame sami – „sedem statočných“. Lopaty, sekerky, krompáče a chuť nedať sa odradiť ohňom. „ MY musíme zvíťaziť nad živlom!“ Konečne je ráno 29. marca, posledná kontrola požiaroviska. Jožo Halcin a Juraj Zahornacký idú do zbrojnice dať do poriadku techniku, náradie a spať. Statoční mladí – Veronika Salamonová, Marek Regensbogen ešte stíhajú do školy. Radovan Verba a Martina Hromotová do práce. Namiesto záveru: Ľudia, občania, v noci reve siréna na hasičskej zbrojnici a na to, že nám hasičom nechodí nik pomôcť, sme si žiaľ museli zvyknúť. Uvedomte si, že ANI MY NEMUSÍME, ale MY CHCEME. Sme hrdí dobrovoľníci. Ale, VÁS nezaujíma, čo sa deje (nik ani len nevytrčí nos spoza okna), VÁM je jedno aj keby Vám horeli strechy nad hlavou ????? Touto cestou chcem poďakovať všetkým menovaným hasičom, občanom, ktorí boli ochotní pomôcť. Prepáčte, vy, na koho som nechtiac zabudol. Konečne si nás všimlo aj vedenie Štátnych lesov a vyjadrilo poďakovanie a uznanie. Jozef Halcin, zbormajster DHZ Margecany Zaujalo vás to? Zdieľajte: